GeoWeb

geologický informační server
Skok na navigaci
GeoWeb > Geologické články > Lokality > Rudné ložisko Cu v Španej Doline

Rudné ložisko Cu v Španej Doline

GEOLÓGIA
     Geologická stavba banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory je veľmi komplikovaná. Je neoddeliteľnou súčasťou geologických a metalogenetických pomerov surovinovej provincie tatríd a subtatríd, do ktorej geneticky patrí.
     Najväčšiu časť územia banskej oblasti budujú sedimentárne permské horniny vo vývoji verukáno (nepravidelné striedanie psamitických a psefitických sedimentov diageneticky spevnených čiastočne regionálne metamorfovaných, so znakmi sekundárnej bridličnatosti - arkózovité a drobovité zlepence). Sú diskordantne uložené v kryštaliniku.
     V severozápadnej časti banskej oblasti, smerom k Starým Horám, vystupuje na povrch starohorské kryštalinikum. Toto sa delí na dve faciálne odlišné časti, oddelené od seba popaleogénnymi priečnymi zlomami smeru SSZ - JJV : východnú - ktorá je súčasťou nízkotatranského kryštalinika ďumbierskeho typu (granodiority, diority) a západnú (subtatranské kryštalinikum), ktorú charakterizujú migmatity a dvojsľudné pararuly pravdepodobne staropaleozoického veku. Mezozoické obaly sú presunuté na nízkotatranské jadro. Chočský príkrov, ktorý vystupuje ostrovovite severne od Španej Doliny, je tvorený kremitými pieskovcami, kremencami, ílovitými bridlicami, zlepencami, tmavými guttensteinskými vápencami a dolomitmi spodného a stredného triasu. Oproti tomu krížňanský príkrov, ktorý budujú slienité vápence a bridlice, sliene a vápnité pieskovce jurského pôvodu, tvoria južnú časť Starohorských vrchov, ktorá sa nachádza už mimo hraníc banskej oblasti (Hrádok 835 m n. m.).
     Mladšie útvary sú v banskej oblasti zastúpené jedine výskytom dolomitických brekcií s červeným ílovitokarbonátovým tmelom a zlepencov s polohami bridlíc na vrchole Glezúra.
     K najmladším horninám banskej oblasti zaraďujeme fosílne aj recentné travertíny (vrchný pliocén až holocén), ktoré sa vytvorily na zlomoch v miestach, kde v geologickom zložení prevládajú karbonatické horniny (napr.banská dolina pod Špaňou Dolinou, Jelenec).
     Na celom území banskej oblasti je silne vyvinutá zlomová tektonika. V geologickom vývoji tejto oblasti môžeme uviesť tieto tektonické fázy:
     Najstaršia vrásová tektonika postihla kryštalinikum pred mladším paleozoikom (pred sedimentáciou verukána). Po usadení verukána bolo opäť slabšie vrásnenie, ktoré spôsobilo diskordanciu medzi permom a triasom. Po usadení mezozoika vrátane neokomu, nasledovalo znova vrásnenie, ktoré sa po uložení paleogénu opakovalo. Popaleogénneho veku je intenzívna zlomová tektonika, ktorá sa prejavila vznikom zlomov v smere SSZ - JJV. V tomto období vznikla výrazná a komplikovaná "červená porucha" , ohraničujúca z juhu špaňodolinskú oblasť. Pri jej vzniku došlo k rozsiahlemu prešmyku, ktorý spôsobil, že hlavné špaňodolinské ložisko sa dostalo do väčších hĺbok, pričom nadložie bolo blokovo vyzdvihnuté a podložie pokleslo relatívne o 100 - 600 m.
     S pestrou geologickou stavbou a tektonikou úzko súvisí vznik medených rudných žíl. V banskej oblasti vznikli dva typy zrudnenia. V severnej časti (starohorskej) sa vytvorilo zrudnenie kremeň - siderit, úzko geneticky zviazané s variským geotektonickým cyklom. Tento typ zrudnenia sa vyskytuje len v paleozoiku a do hornín mladšieho pôvodu nezasahuje. Je to obdoba nízkotatranských kremenno-sideritických zrudnení. K súvislým sideritovým rudným žilám pristupuje kremeň a baryt. Hlavnou dobývanou rudou bol striebronosný tetraedrit a vedľajší chalkopyrit. Tetraedrit s vyšším obsahom medi bol ľahko taviteľný. S vzhľadom na obsah striebra má oceľovosivú farbu a v stredoveku sa označoval ako čierna meď, na rozdiel od chalkopyritu, ktorý nazývali žltá meď. Zrudnenie bolo viazané na horniny kryštalinika (pararuly, migmatity) a verukána (permské pieskovce, zlepence, arkózy, werfénske bridlice).
     Medená mineralizácia je vyvinutá v 4 km dlhom a 1,5 km širokom pruhu S-J smeru medzi Panským dielom a Starými Horami. Na JZ revíru sú známe výskyty v doline Chladné medzi Uľankou a Polkanovou, kde žily sideritovej formácie s chalkopyritom ležia v permských drobových pieskovcoch. Severnejšie sú staré dobývky v Polkanovej (Potkanová, Ratzengrund, Ferdinandtal), kde sa dobývali najmä žily Hrča I-III. Žily ležia v sericitovaných kryštalických bridliciach. V centre rudného revíru boli bane v Španej Doline a v Pieskoch - Zelenej doline. Severnejšie sú opustené ložiská v Richtárovej a drobné výskyty pri Jelenci, ktoré patria do chotára obce Staré Hory.
     Hlavným zrudnením v celej oblasti bolo však zrudnenie sulfidov medi, ktoré je geneticky viazané na horniny kryštalinika, verukána a horniny spodného triasu. Hydrotermálne procesy zasiahli aj dolomity na Glezúre. Hlavnou žilovinou bol kremeň a rudou chalkopyrit s vtrúseným pyritom. Tento typ zrudnenia sa nachádza najmä v špaňodolinskej časti banskej oblasti, kde vo verukáne tvorí nepravidelné impregnačné a žilné ložiská. V kremencoch sa zrudnenie rozptyľuje a nemá praktický význam. Vek tohto zrudnenia je spodnotriasový. Podľa nových výskumov treba rozlíšiť aj ďalšiu metalogenetickú fázu, pravdepodobne neogénnu, ktorá by zahrňovala karbonáty blízke ankeritu, kremeň, galenit a pyrit.
     Supergénne zrudnenie na základe geologického prieskumu siaha do hĺbky asi 60 m. Hrubozrnné horniny verukána sú ideálnym prostredím pre tvorbu oxidačných minerálov (sulfidy a uhličitany medi). Sekundárne zrudnenie sa našlo aj v kvartérnej suti pod haldami na Pieskoch, kde sa nachádzajú veľké zhluky malachitu a azuritu.
     Na starých haldách sa bežne nachádzajú chalkopyrit, tetraedrit, ankerit a zaujímavé sekundárne minerály medi - malachit, azurit, devillín, langit, zriedkavejšie antlerit, aurichalcit, brochantit, chalkofylit, chryzokol, tenorit a i.


HISTÓRIA BANÍCTVA
     Stopy po dobývaní medených rúd sú známe zo staršej doby bronzovej (2000-1700 r. pr. n. l.). Množstvo pracovných eneolitických kameňomlatov zo Španej Doliny (presnejšie z Pieskov) poukazuje na to, že medená ruda sa intenzívne dolovala už v tomto období a baníctvo v tejto oblasti bolo na pomerne vysokej úrovni. Analýza medených artefaktov z obdobia 2350-1200 r. pr. n. l., nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli z medi z karpatskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti - Haliar. Spočiatku ťažba obmedzovala na oxidačné a horné cementačné vrstvy. V 12. a 13. storočí sa ťažila najmä železná ruda z gosanu sideritových žíl, menej meď a striebro. V polovici 14. storočia sa prechádza výlučne na podzemnú ťažbu.
     Obdobie maximálneho rozvoja ťažby medenej rudy s vysokým obsahom Ag, pre ktorý mala ruda mimoriadnu cenu, bolo v r. 1496 - 1546. Začalo sa r. 1494 hĺbením hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand a pretrvávalo aj v 16. a v prvej polovici 17. stor.. Ťažilo sa na dvoch hlavných žilách - Haliarovej a Pfeifferovej. Najhlbšia šachta bola Ludvik, ktorá dosiahla hĺbku okolo 400 m. V 16. storočí banskobystrický mediarsky podnik (thurzovsko - fuggerovská spoločnosť), závislý hlavne od ložiska Špania Dolina - Staré Hory, bol najväčším producenzom medi na svete. Z Uhorska sa do konca 15.stročia väčšina vyťaženej medi vyvážala do Benátok, ďalej do Gdaňska, Vratislavi, do Pomoranska a Flandier.
     Tajomstvo výroby medi s jej menším obsahom v rude priniesol do tejto oblasti koncom 15. storočia krakovský mešťan Ján Thurzo. Spolu s augsburskými Fuggerovcami vytvorili roku 1494 v tom čase grandióznu obchodnú a podnikateľskú spoločnosť "Ungarische Handel". V priebehu prvej polovice 16. st. ovládajú všetky trhy s meďou.
     Ako vedľajší produkt pri zhutňovaní medi sa získalo striebro. Fuggerovci získali zo špaňodolinskej a ľubietovskej rudy 115 tisíc kg Ag.V období rokov 1494 - 1648 sa vyťažilo z ložísk na strednom Slovensku 146 023 t medi.
     S prácou spoločnosti nebola spokojná šlachta, meštiactvo ani robotníctvo. V roku 1525 - - 1526 došlo k všeobecnému povstaniu banského robotníctva na čele so špaňodolinskými baníkmi a následnému útoku na Banskú Bystricu i k drancovaní baní.
     V roku 1545 Anton Fugger definitívne vypovedal nájom banského podniku. Ťažba medi (i keď bola v tých rokoch ešte pomerne vysoká) začala pomaly upadať v dôsledku mnohých vtedajšich okolností : bane po Fuggerovcov boli znedbané, málo skúseností s ťažbou ďalšieho majitela, malý kapitál, prílev lacnej americkej medi a striebra, vojny s Turkami, mnoho povstaní nespokojných baníkov …
     Bane boli niekoľkokrát zničené, zatopené, dreva na pálenie uhlia na okolí nebolo. V 20. rokoch 17. storočia zaplavila európske trhy japonská meď. I keď v podniku sa robili veľké investície, nepodarilo sa urobiť bane aktívnymi. Dobývajú sa stále hlavne staré rudné žily. V polovici 18. storočia význam baní veľmi poklesol a v druhej polovici 19. storočia je ťažba v špaňodolinských baniach iba 50 - 70 t medi ročne spolu s 200 - 250 kg striebra. Na začiatku 20. st. ťažba celkom zanikla.
     V pol. 20 storočia boli pokusy o obnovenie ťažby medených rúd v okolí Španej Doliny. Určité, znovu objavené časti žíl, sa vyťažili v 60-tych rokoch. Od roku 1964 sa povrchovo ťažili staré haldy z doliny Richtárová a z ložiska Piesky, ktoré predstavovali priemyselnú akumuláciu medených rúd. Rudnina sa vozila dopravným prekopom do úpravne v Španej Doline. Spracovanie háld bolo zastavené postupne v roku 1986. Priebežne s ťažbou háld sa uskutočnilo niekoľko etáp geologického prieskumu, pozostatky ktorého je možné nájsť na lokalite Piesky.
     Ako dôsledok ťažby háld v 60-tych rokoch sa v roku 2000 začalo s rekultiváciou odvalov na Pieskoch.


ŤAŽOBNÝ SYSTÉM
     Formy reliéfu v banskej oblasti môžeme rozdeliť na dve kategórie:
  • 1. HISTORICKÉ banské diela, ktoré vznikali postupne od stredoveku až po obdobie zastavenia hlbinnej ťažby v celej oblasti koncom minulého storočia.
  • 2. RECENTNÉ banské diela, tvoriace druhú kategóriu montánnych foriem reliéfu, ktoré vznikli v polovici 20. storočia.
     Z geomorfologického hľadiska rozoznávame tieto formy :
  • a) deštrukčné (prepadliská, pingy, pingové polia)
  • b) akumulačné (banské odvaly, výsypky)

ŠACHTY
     O mohutnosti ťažby medených a strieborných rúd v celej banskej oblasti svedčí fakt, že v priebehu niekoľkostoročnej ťažby bolo vyhĺbených celkom 8 šácht, ktoré sú dnes už všetky zavalené. Z geografického hľadiska boli rozmiestnené po celej banskej oblasti. V katastri Španej Doliny boli štyri šachty (Mária, Ferdinand, Maxmilián a Ludovika), na Pieskoch šachta František, v Richtárovej šachta Terézia, v Polkanovej v Zelenej doline šachta Obernauer a na Starých Horách šachta Haliar.
     Najväčšiu hĺbku dosiahla šachta Ludovik, takmer 400 m.


ŠTÔLNE
     K ďalším tvarom reliéfu v banskej oblasti, ktoré podľa ich charakteru priraďujeme k antropogénnemu suterénu, patrí niekoľko desiatok starých opustených, väčšinou zavalených štôlní, po ktorých v teréne ostali pre ne také typické koridory alebo terénne zárezy. Z niektorých zárezov v súčasnosti už zavalených štôlní vyteká voda. Zachované ústia štôlní zriedkavé. Štôlne nachadzajúce sa v banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory môžeme rozdeliť na tieto kategórie :
  • a) ťažobné (vrátane sledných štôlní v minulosti a vetracích štôlní),
  • b) dedičné (odvodňovacie a dopravné),
  • c) prekopy (dopravné),
  • d) prieskumné (zaisťované geologickým prieskumom).
     Celková dĺžka ťažoných, sledných a dedičných štôlní v banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory je 70 km. Samozrejme veľká časť je neprístupná alebo zavalená.
     Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje týmito znakmi :
  • - poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu,
  • - vznikom odvalov; ich tvorbou a vývojom sa mení celkový vzhľad krajiny.
     Ďalšou antropogénnou formou reliéfu montánneho pôvodu, ktorú v banskej oblasti nachádzame, sú pingy. Pingy sú kruhovité alebo elipsovité, lievikovité priehlbiny na zemskom povrchu, ktoré vznikli poklesom nadložných hornín do vyťažených podzemných priestorov.

ODVALY
     Reliéfovo aj krajinársky najvýznamnejšiu montánnu formu v prírodnom prostredí banskej oblasti reprezentujú odvaly. Zo všetkých foriem reliéfu zaberajú najväčšiu plochu, dosahujú najväčšiu výšku a spôsobujú najvýraznejšie zmeny v konfigurácii terénu. Aj po stáročiach ich existencie sú zo všetkých montánnych foriem reliéfu v teréne najlepšie identifikovateľné.
     Z funkčného hľadiska môžeme tiež odvaly rozdeliť na :
  • a) odvaly banské (ťažobné)
  • b) odvaly geologického prieskumu,
  • c) odvaly hutnícke (troskové).
     Odvaly šachty Maxmilián svojou kubatúrou 405 510 m3 sú absolútne najväčším odvalom v celej banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory. Vznikli postupne v priebehu niekoľkých storočí hbinným dolovaním na historickom špaňodolinskom ložisku.
     Celkový objem odvalov v celej banskej oblasti je asi 1 400 000 m3 !


Této oblasti jsou věnovány stránky SHERLOCK MINERALS.
Autor: Vladimír Budinský
Datum: 2004-03-07 21:11:22
Prohlížení geologických map on-line
Geologické mapy ČR on-line

Provoz stránek sponzorují:










Top Geo Group
G-Consult
GeoWeb © 1999 - 2017 Pavel Bokr, kontakt info zavináč gweb tečka cz Navštivte: Lechat Interactive Webdesign